Ethnokuchyně KERALA Krajina patriaca Bohu! Kerala je krajinou Bohov! Tam je miesto, kde Arundhaty Roy vo svojom románe vzdáva hold a aj preklína „Bohov maličkostí“. Dni tam plynu pomaly, tradície sú chytenév rybárskych sieťach a Bohovia sa smejú z výšky pohoria Ghátov. Legenda hovorí, že odtiaľ Parasurama, jedna z reinkarnácií Boha Višnu, zahodil svoju sekeru do Arabského mora, a tam kde more ustúpilo, tam sa zrodila Kerala. Slané more sa zmiešalo s vyše štyridsiatimi sladkovodnými riekami prameniacimi v pohorí Ghátov a vytvorilo hustú sieť kanálov, jazier, priehrad spajajúcich labirint 1500 kilometrov vodných ciest, nazývaných „backwaters“. FORT KOCHIN A MATTANCHERRY Je len málo miest na svete, kde monzúnové vetry a vôňa korenia priviala viac lodí za námorným obchodom ako prístav Fort Kochin a jeho časť Mattancherry v Kerale! V jednom variacom kotle sa zmiešali najstaršie hinduistické kulty uctievané Brahmanmi z rôznych kútov Indie. Arabský obchodníci tu v 6.storočí postavili najstaršiu moslimskú mešitu v Indii. Tu sa usadila najstaršia židovská komunita v Indii. Tu ostali pôvodné hodnoty kresťanstva kázané Svätým Tomášom neovplyvnené Bibliou, ktorú tu doniesli až portugalský moreplavci v 15.storočí. Tu na krátky čas si našli domov moreplavci ako Vasco de Gama, svätec František Xavier alebo cestovateľ Niccolo de' Conti, ktorý už v 15.storočí vyhlásil, že: “Čína je skvelé miesto na zarábanie peňazí a Kochin na ich míňanie!” Tri európske veľmoci obsadili Kochin - Portugalci, Holanďania, Briti a Francúzi tiež neboli ďaleko od jej ovládnutia. A len málo ľudí vie, že v Kerale bola v 1958 prvý krát demokraticky zvolená komunistická vláda a dodnes je pri moci. ˇ RANAJKY V ŠTÝLE TAM BRAM! AGRAHARAMS - KOLÓNIA TAMILSKÝCH BRAHMANOV Slabé sveto olejových lamp, vôňa sandálových tyčiniek v miestnosti, kokosový olej a čerstvý biely jazmín vo vlasov, červený sindhoor votretý do cestičky vlasov na hlave - znak vydatej ženy, bindi - bodka načele a tilak zo sandálovej pasty medzi obočím v mieste, kde sa otvára sa vnútorné oko. Vidya, tamilská žena v stredných rokoch, si napráva sari a nasadzuje šperky a náramky na ruky. Každý šperk má svoje miesto, spája čakry na tele a pri pohybe usmerňuje tok energie. Položí si ruku na srdce a naznačuje, že ukončila svoj ranný obrad a môžeme ísť von. Je krátko po svitaní, vychádzame z malej tmavej malej miestnosti pred dom. Na konci ulice, lemovanej z oboch strán domami, je chrám zasvätený bohovi Višnovi. Okolo nás prechádzajú ženy, ktoré už vykonali rannú puju(rituálny obrad). Vidya sa nakloní k Ananyii a niečo jej spiklenecky pološepky hovorí, tak aby to nepočul Suditha a Janko s Martinom. Ananya jej odpovedá: ”Nie!" a rozpačito sa pozrie na mňa, nevie ako sa ma ‘to’ opýtať. Chápem a pokrútením hlavy odpovedám: ”Nie!" Ananya si viditeľne oddýchne, že mi ‘to’ nemusí vysvetľovať. Nemusí, videla som už veľa nápisov na chrámoch varujúcich pred utrpením, ktoré hrozí ženám, ak sa v čase menštruácie účastnia obradov. Vstupujeme do malého chrámu, v ktorom sú uložené posvätné obrazy Krišnu, dovezené z Tanjour z Tamilnadu. Kňazi majú na sebe biele dhoty omotané okolo pásu, posvätnú niť prehodenú cez rameno a na čele znak Boha Višnu. Vzduch vônia sandálovými tyčinkami, kňaz udiera do zvonca a nastavuje nám svietnik s planeňom. Pohybom ruky sa rituálne očistíme v jeho žiare. Druhý kňaz nám sandálovou pastou nakresli ‘tilak’ zvyslú čiaru na čele a do ruky naleje Amrit, sladkú vodu, symbol nápoja nesmrteľnosti, ktorý bohyňa Lakšmi vylovila z oceánu mlieka. Odrieka mantry, z ktorých niektoré sú po tisícročia odovzdávané vtáčie spevy, ktoré pochádzajú ešte z čias, keď neexistoval jazyk sformovaný do slov. Tu je ešte silná reč symbolov a obrazov. Vraciame sa pred dom. Vidya zopne pred sebou ruky a pozdraví bohov. Na čisto vyumývanú dlážku pred dverami, pomaly v zložitých geometrických tvaroch sype biely ryžový prášok, vytvára ’kolam’, ornamenálnu kresbu, ktorá má ochrániť pred zlými duchmi a prilákať bohyňe do domu. Hovorí sa, že najskôr pricháda Saraswati, bohyňa múdrosti, ktorá prináša vzdelanie, umenie a rituály, ktoré ak rodina pravidelne dodržiava, tak príde bohyňa šťastia a prosperity Lakšmi. Tá ma rada sladkosti, preto v každej hinduistickej kuchyni nájdete niečo sladké, aby sa tam šťastie a prosperita ostali čo najdlhšie. Nad dvere Vidya zavesuje strapec zelených chilly papričiek a citrónov, tie sú pre Alakšmi, sestru Lakšmi, ktorá prináša nešťastie do domu a obľubuje štipľavé a kyslé chute, preto jej ich vždy nechávajú pred domom, aby nemusela navštíviť domácnosť. Vchádzame späť do domu. Vidya začína pripravovať raňajky a Ananya vysvetľuje rozdiely medzi rôznými ryžovými a obilnými plackami - idli, pongal, dosa, aval, puttu, idiyappam, appam, chapathi, sevai, vadai a rozne druhy chutney a zeleninový sambar. V momente, keď sa v tom začínam strácať, Vidya položí na stôl Masala Dosu, tenučkú chrumkavú placku z ryžovej múky naplnenú varenými zemiakmi s cibuľkou a zmesou korenia. Medzi tým ako natiera ďalšie tenučké placky na platňu, tak vyťahuje kovové nádobky na prípravu ikonickej ‘filter-coffee’a vysvetľuje, že kávové zrnká má od známych z horskej oblasti Nilgris. Netrvá dlho a silný kávový vývar o chviľu prelieva z jedneho pohára do druhého, aby sa káva dobre nadýchala. Raňajkujeme, pozorujem chalanov ako si slastne usrkujú zo silnej sladkej napenenej kávy. Vidya vysvetľuje, že otec jej manžela sa tu spolu s ďalšími brahmanskými rodinami, presťahoval z Tamilnadu pred vyše sto rokmi. Dom v ktorom bývajú patrí komunite a mesačne zaň platí len 150 Rupii, čo je aj na indické pomery veľmi mál. V blízkosti sú ďalšie kolónie brahmanovi z iných kútov Indie. Je o pár ulíc ďalej je komunita brahmanov z oblasti Konkánu, dnešnej Goi, odkiaľ ich vytlačila ešte portugalská inkvizícia. Pôvodne ich dom bol vlastne kuchyňa, ktorá patrila k palácu miestneho maharádžu, dnes jednej z najväčších turistických atrakcii Mattancherry, s nádhernými zachovanými muralskými kresbami, ktoré si pôjdeme pozrieť po raňajkách. Každe jedlo pre maharadžu muselo byť pripravené podľa prísnych náboženských zvyklosti, tak aby uspokojilo všetkých bohov. Ale bohov je vyše tristotridsaťtrimiliónov! A každý ma iné chute! Preto pri väčšine hinduistických oslaváv sa podáva aj viac ako 60 druhov kari – slané, kyslé, trpke, štipľavé a na záver sladké kary. Keď sa nasýtia Bohovia, až potom prichádza rad na ľudí. Každé jedlo je obrad. Raz sa ešte vrátime a a strávime s Vidyou celý deň pri varení potrmu bohov... ˇ CAJ NA SCHODOCH SYNAGOGY ˇ ŽIDOVSKÁ ŠTVRT Židovská štvrť v Mattancherry v najlepších časoch prekvitala obchodom, kultúrou a modlidbami. Bola centrom najstaršiej židovskej komunity v Indii, ktorej korene siahajú až k rodu kráľa Šalamúna. Hovorí sa, že sa tu usídlili po úteku pred prenasledovaním koncom 12. storočia. Ešte pred vyhlásením nezávislosti Indie, ich v Židovskej štvrti žilo niečo vyše 6000. Dnes sa dajú spočítať na prstoch oboch rúk a všetci sú starší ako 75 rokov a ak chcú čítať toru v najstaršej synagoge v bývalom Commonwealthe, tak musia požiadať o rabína z Izraela. Ulica vedúca k synagoge zmenila svoju tvár. Jej symbolom sa v posledných rokoch stala Sarah Cohen, 90 ročná dáma, často sediaca pred svojim domom. Na sebe ma dlhé šaty v jemných farbách a na hlave tradičnú čiapočku - kippa, ktoré donedávna šila a predávala vo svojom obchodíku, ktorý je zároveň aj jej domom. Dnes, už jej obchodík vedie len jej moslimský pomocník Thaha Ibrahim. Hovorí, že raz v jednom rozhovore sa ho novinár opýtal, či to nie je divné, že Moslim sa stará o Židovku: „Tak som mu povedal, že manžel pani Sarah bol ku mne vždy veľmi milý, mnohokrát mi pomohol, pretože mi dal prácu. Madam (Saeah Cohen) im vtedy odvrkla, že oni bojujú medzi sebou ‘tam‘ a my sme ‘tu‘!“ Na masívnej drevenej skrini je šesťramenný svietnik a steny sú pokryté väčšinou čiernobielymi fotografiami, nesmelo pripomínajúcimi dobu, keď sa miestna židovská komunita delila na čiernu a bielu. Hovoria staré príbehy, keď sa ženy ešte obliekali podľa poslednej módy a u mäsiara sa dalo kúpiť kosher mäso na prípravu tradičných jedál počas židovských osláv. Thaha listuje v starých knihách - svadby, Hanukkah, Passover, Yom Kippur a židovský nový rok. Ukazuje fotografie, na ktorých je Sarah Cohen zachytená v najlepších rokoch. Okolo domu prechádza predávač čaju. Vykrikuje: “Tsaia, Tsaia!”. Na zadnom sedadle bicykla ma pripevnený železný hrniec s masala čajom a v sáčku v novinách samosu a chrumkave vadai. Čaj s korením a mliekom je presladený a vadai príliš mastné a samosa štípe, ale spolu chutia úžasne! Dojeme. Rozlúčime sa s Thahom a odchádzame. Sarah Cohen medzitým zaspala na pohovke vo vedľajšej miestnosti. OBED NA STRIEBORNOM PODNOSE GUJARATI ROAD – OBCHONÁ TEPNA MATTANCHERRY – HINDUISTI, JAINISTI, MOSLIMOVIA Len pár metrov od Židovskej štvrte a maharádžovho paláca, pretína Mattancherry zo severu na juh jedna z najdlhších ulíc – Gujarati Road. Žije tu jedna z najťažie skúšaných komunít v Indii. Gujarat - ‘Perla Západu’, štát na severozápade Indie, musel po stáročia odolávať armádam z Perskej a Ottomanskej ríše, ktorých cesty viedli cez Arabský poloostrov, dňešný Irán, Irák, Afganistan a Pakistán. Cez Gujarat sa muslimskí dobyvatelia dostávali do Indie a miestní obyvatelia zväčša hinduisti alebo jainisti, pred nimi utekali na juh. Vojenské, obchodné a náboženské cesty sa vždy pretínali. Na jednej strane útek pred nepriateľom a na druhej strane nové začiatky. Dnes má táto komunita asi 4000 členov a z toho vyše polovicu tvoria podnikatelia. Prechádzame trhom na Gujarati Road a Sudhith s Ananyou nám hovoria, že dokonca aj miestne chrámy su financované z obchodu z ovocim. Zastavujeme sa pri najznámejšom stánku, jeho zadnú stenu zdobia výtlačky miestných novin, na ktorých je Chetan, predavač ovocia, odfotený z exotickým ovocím, ktoré dováža do Mattancherry. Chetan vysvetľuje, že stánky prosperujú, pretože kupujúci vedia, že profit ide chrámu a podporujú tým svoju vlastnú komunitu. Jeho predkovia sa spolu s prvými prisťahovalcami z Gujaratu, sa dostali do dnešného Kochinu na drevených lodiach po tom, čo prvé moslimské vpády Mahmuda Ghazniho v roku 1025 zrovnali jeden z najposvätbejších chrámov Somnath zo zemou. ”My sme hinduisti, zväčša patriaci k Šivovmu kultu. Vo vedľajšej uličke je Jainistický chrám, tých tu už tu nie je veľa. “ dodáva, “Ale,” ukazuje na koniec ulice, “Tamtá muslimská rodina sem prišla z Rann of Kutch až po veľkom zemetrasení v roku 1819. Ku Kutchi komunite patrí aj rodina vlastníkov Abad Hotels (jedna z najväčších hotelových sieti v južnej Indii). Ale oni tiež začali obchodovaním so sušenými krevetami, tu v prístave Mattanchery.” Ryby, korenie, ovocie, kvetinové oleje - Gujarati Road, by mohla byť pokojne pomýlená z hociakou ulicou v Gujarate - Gujaratska obchodná komora, gujaratska kultúrna inštitúcia, gujaratska škola s vyše1200 študentami, pred ktorou stretávame našeho hostiteľa, ktorý okrikuje študentov vybehujúcich z budovy. Vchádzame do domu vedľa školy a ja sa pýtam, či ešte stále hovorí gujarati jazykom. „Väčšina z nás hovorí gujarati, malayalam, hindi a anglicky. Narodil a vyrástol som tu, ale udržiavam tak ako moji rodičia všetky gujaratske zvyky a rituály!“ Nie je to až také tažké, pretože vo vzdialenosti jedného kilometra, pozdĺž ulice, a nachádza osem chrámov. „Oslavujeme Diwali, Holi, aj Navaratri. Tancuje sa kruhový tanec ‘garba‘ alebo krišnov tanec ‘dandiya raas‘.” Medzi tým ako hovorí, tak nás usadza na perský koberec na zemi, a jeho dcéra nám po krátkej konverzácii, donáša tradičné gujaratske thali. Na železnom striebornom podnose je položených desať menších kruhových nadobiek naplnených rôznymi kari. “Toto je ’dhal ’ zo šošovice” ukazuje na prvú misku “V ďalších miskách je rôzne zeleninové kary – okra (lady fingers), žltá dyňa, fazuľky a zemiaky s karfiolom. To biele je curd - byvolí jogurt a v ďalšej je mangové chutney a štipľavo-kyslý pickle. A v poslednej je kúsok sladkého ‘sukhdi’, čo je obilná múka zmiešaná s jaggery – kokosovým karamelom a ghee (upraženým maslom).“ Pri tom ako nakladá do stredu taniera lyžicu ryže pokračuje: „Po pravej strane je malá chrumkavá placka ’papad’ a malá tenká placka z pšeničnej múky ’chappati’. Normálne sa na severe Indie veľmi ryža nekonzumuje, ale v Kerale sa preberá tento zvyk. ” V tureckom sede s thali pred sebou sa púšťame do jedla. Podľa indického zvyku jedlo chutí najlepšie premiešané a jedené rukami. Len tak sa jednotlivé omáčky kari najlepšie zladia. Používa sa len prava ruka s pevne zovrenými prstami, do ktorých sa jedlo naberie a k ústam sa posúva pomocou palca. Chvíľu to trvá, kým to zvládame, ale len tak sa dá alchýmiu miešania omáčok kari pochopiť najlepšie. Počas toho náš hostiteľ hovorí, že okrem thali je jeho najobľúbenejšie gujarátske jedlo ‘Undhiyu‘- rôzne druhy zeleniny sa varia v hlinenej nádobe, uloženej v zemi, obrátenej hore nohami a na jej vrchu je plameň. “V Kerale, je však skoro nemožné ‘Undhiyu‘ nájsť v reštauráciach, aj v Gujarate sa pripravuje väčinou sezónne v zime.” Po jedle dcéra prináša misku z vodou a citrónovou šťavou na opláchnutie rúk a jedným dychom sa ponúka, že počas pitia čiernrho čaju mne a Ananyi predvedie mehenge – kreslenie henou na ruky, ktorý sa praktizuje hlavne počas sviatkou a svadieb. Nemáme veľa času, ale prijímame. XYZ sa usádza vedľa mňa a rýchlimi skúsenými pohybmi mi nanáša ornamenty henou na ruky. JEDLO SVETLA A TMY GUJARATI ROAD – JAINISTI Medzi tým sa pýtam na jainistickú komunitu, ktorá tiež prišla z Gujaratu a je jednou z najprísnejšie dodržiavajúcich skupín, čo sa týka naboženskej diety. „Sú to prísny vegetariani. Jedlo je súčasťou spirituálneho osvietenia a preto sa jedia iba časti rastúce nad zemou – tomu jedlu sa hovorí ‘sattvic‘ – obsahujúce svetlo, dobrotu a šťasie. ‘Tamasic‘ sú podzemné plodiny – cibuľa, cesnak, ale aj zemiaky a všetko rastúce pod zemou, sú plodiny tmy, strnulosti a letargie. Nekonzumuje sa žiadne mäso ani vajíčka, pretože to nie je v súlade s jednou z hlavných zásad Jainismu ‘ahimsa‘ neubližovaním. Prísny asketizmus a striedmosť. Ťažko sa to v modernom svete dodržiava. Dokonca aj keď Jainisti cestujú, tak si väčšinou vozia kuchára zo sebou.” Krátko sa odmlčí a dodáva: “Cestov na Bazzar Road prejdite okolo Jainistického chrámu! Popoludní tam mnísi krmia vyše dve tisícky holubov! “ Lúčime sa a cestou sa prechádzame okolo jainistického chrámu, prichádzame v momente, keď tisícky holubov krúžia v húfe nad chrámom. Ich hrkútanie a tiché modlidby mníchov pôsobia mysticky. VONAVE POKUŠENIE BAZZAR ROAD – MOSLIMSKÝ TRH S KORENÍM A HINDU Po asi polhodinovej chôdzi, uzkymi uličkami sa dostávame na Bazzar Road, ktorá lemuje východné pobrežie ostrova a spája Mattancherry s Fort Cochin. Po oboch stranách je množstvo farebných obchodíkov. Vyzerajú ako maličké stánky, ale ešte aj dnes tam prebieha medzinárodný obchod s korením na najvyššej úrovni! Vchádzame cez malú drevenú bránu do dvora. Zastavujeme sa na chvíľu u rodinného známeho Sudhitha. V jednej malej miestnosti sú naskladané vrecia so vzorkovým korením. Je tam všetko, od pepru volaného čierne zlato, rubínovo červený šafrán, kurkuma farbiaca kari do žlta, čerstvý zelený koriander s mierne citrusovou vôňou, šťavnatý mierne pálivý zázvor, trpkastý sušený kmín, plody tamarindového stromu a voňavej vanilky, tenká kôra škorice, zlatistý kardamon, vianočné klinčeky, podlhovastý bobkový list a množstvo ďalších, ktorých mená ani nepoznáme. Počas toho ako si prezeráme vrecia, pomocník donáša tacku s pariacim sa masala čajom a majiteľ, patriaci ku gujaratskej ale moslimskej komunite, hovorí: “Tento čaj je tiež nakorenený podľa gujaratskeho štýlu s klinčekami, zázvorom, a kardamonom.” Obráti sa na pomocníka a niečo mu hovorí a on sa o chvíľu vráti s balíkom. “To sú sladkosti zo Shantilals Sweet Shop - katli, monthal a kalakand toto sú najlepšie koláčiky z kešu orieškou v celom Kočíne! Nabudúce sa tam chodte pozrieť, počas Diwali tam stoja rady a aby stihli koláče vyrábať, tak najímajú dvojnásobok zamestnancov.” “Veľa hinduistických sviatkov je spojených s korením.” hovorí Ananya. “Napríklad najznámejší z sviatok Holi, počas ktorého sa ľudia ohadzujú prákovými farbami, bol pôvodne oslavou príchodu monzúnov a ohadzovalo sa korením, aby jeho vdychovaním ľudia posilnili imunitu. To je súčasťou aj ajurvédy – tradičnej medicíny. Tu neďaleko má obchodík aj jeden z najznámejších bylinkárov Narendranath, ale k nemu sa pôjdeme pozrieť nabudúce.” “Sladké a voňavé stretnutie” hovorí majiteľovi a ďakujeme a pokračujeme ďalej. KOMUNISTI A ‘NASRANI‘ SÝRSKI KRESTANIA FORT CHOCHIN BEZ PEVNOSTI, ALE S NEDOBYTNÝM SPIRITOM Je už neskoré popoludnia a slnko začína sfarbovať ulice Mattancherry do zlatista. Pomaly sa zatvárajú úrady a úradnici sa zastavujú cestou domov na masala čaj a snaky v ‘kade‘ (malých drevených búdach). V ich susedstve je väčšinou miestnosť s veľkým portrétom Che Guevaru, novinami na čítanie a množstvom červených vlajok - Komunisti. Len málo ľudí vie, že v Kerale bola v 1958 prvý krát na svete demokraticky zvolená komunistická vláda a dodnes je pri moci. V podstate pred každým chrámom, je jedno či kresťanský, hinduisticky, jainistický alebo moslimsky, je niekoľko veľkých červených komunistických vlajok a na chodníku pred vstupom kriedou nakreslený kosák a kladivo. Ja to volám taký moderný ‘kolám‘. “Vieš, že v bývalom Československu, by vás za toto zatvorili?!” hovorím mladému predákovi, ktorý za nami z ‘kade’ vybehol, aby zistil odkiaľ sme. Je iróniou, že práve komunisti zohrali rozhodujúcu úlohu pri zrovňoprávňovaní kást v Kerale. Dokonca nielen hinduistické chrámy ale aj kresťanské kostoly boli v minulosti rozdelené do kást. Pôvodný kresťania dokonca do príchodu Portugalcov nemali ani Bibliu a riadili sa prvotnokresťanskými zásadami, ktoré boli ešte s čias, keď sv. Tomáš, jeden s Ježišových učeníkov prišiel do Indie. Rovnoprávnosť v ponímaní keralských komunistov znamená, že každý môže vstúpiť do akehokoľvek chrámu bez rozdielu k príslušmosti ku kaste alebo vierovyznania. Najsilnejšou a najvplyvnejšou kresťanskou skupinou sú sýrský kresťania. V miestnom jazyku sa volajú ‘Nasrani‘, čo ma spočiatku pobavilo, ale taktne som sa vyhla linguistickým komentom pri stretnutí s miestnou kesťanskou elitou, ktorá sa zoskupuje na Fort Cochin. Ale ani tá nie je jednotná. História je plná príbehov a bojov medzi katolíkmi a protestantmi. Iróniou je, že dnes na Fort Kochin, žiadnu pevnosť nenájdete, pretože pôvodná portugalská pevnosť z roku 1503, bola po 160 rokoch Holanďanmi zbúraná a postavená nová zo siedmimi baštami, no a po ďalších sto rokoch ju Briti takmer zrovnali zo zemou. Rovnaký osud ma Bazilika Santa Cruz,najstaršia v Indii, postavená v 16.storočí Portugalcami, zničená Britmi a v 19.storočí znova postavená. “Tri európske veľmoci obsadili Fort Kochin - Portugalci, Holanďania, Briti a Francúzi tiež neboli ďaleko od jej ovládnutia. Ale história Fort Kochin a jeho časť Mattancherry nebola postavená len z tehál, malty a kameňov, ale majstri slova tu spisali najviac dostupných historických záznamov o Indii, ktoré sa nachádzajú v svetových archívoch. “ hovorí jeden so zamestnancov kaviarne v David Hall Gallery, kde bola napisana aj známa Hortus Malabaricus, najobjemnejšia botanická encyklopédia Ázie, ktorej tvorbu v rokoch 1678-1693 podporoval holandský guverner Hendrik van Rheede. Náročný deň a takmer gíčový západ slnka. Sedíme v záhrade historického hotela Brunton Boatyard, s výhľadom na ferry na vedĺajší ostrov a symbol Fort Cochin čínske siete. Prebieha tu gastronomický festival ponukajúci 29 jedál inšpirovaných kuchyňami miestných komunít. V ponuke sú tri menu – vegetariánske, mäsové a rybacie. “Vegetariánske je inširované tamiskými brahmanmi – tamarindová ryža alebo ’pulliyothere’ a gujaratský syr so špenátom ’palak paneer Kresťania obohatili miestnu kuchyňu hlavne o nevegetariánske, mäsité jedlá – ryby, jahňacie, kačacie a kuracie mäso. Podáva sa známe dusené kura na cibuľke so zemiakmi a smotanovou omáčkou so zmesou korenia – pepru, škorice, klinčekov, zeleného chilli, citrónovej šťavy, šalotiek a kokosového mlieka.“ Vysvetľuje šéfkuchár Ajeeth Janardhnan. Konštatujeme, že „Konzumácia mäsa je aj v dnešnej Indii považovaná za nie len náboženský ale aj politický akt!“ PAPAYA CAFE, ROUTE COCHIN, CELEBRATE KERALAM A TÍ INÍ Mozajka kultúr v Mattancherry a na Fort Cochin. Hinduisti, Jainisti, Muslimovia, Kresťania a množstvo podskupín, v prieskumoch ich narátali vyše150! Staré sa mieša z novým... plavíme sa večernou ferry okolo prístavu s nákladnými loďmi, do novej časti Kochinu – Ernakulam. Večerný koncert v Papaya Cafe...ale to už je iný príbeh, pozrite si video! t